Obec Malý Lapáš


Hlavná ulica 87/4
951 04 Malý Lapáš
+421 37 7879 895
obecnyurad@malylapas.sk

Mikróby sú všade okolo nás, a to ako v našom prostredí, tak aj v našich telách. Ak je človek náchylný a stretne sa so škodlivým organizmom, môže to viesť k chorobe a smrti.

Telo má veľa spôsobov, ako sa brániť proti patogénom (organizmy spôsobujúce choroby). Koža, hlien a riasinkový epitel (mikroskopické chĺpky, ktoré odstraňujú nečistoty z pľúc) fungujú ako fyzické bariéry, ktoré bránia vstupu patogénov do tela.

Keď patogén infikuje telo, spustí sa obrana nášho tela, ktorá sa nazýva imunitný systém, a na patogén sa útočí, je zničený alebo premohnutný.

Prirodzená reakcia tela

Patogénom je baktéria, vírus, parazit alebo huba, ktorá môže spôsobiť v tele ochorenie. Každý patogén sa skladá z niekoľkých podčastí, zvyčajne jedinečných pre tento konkrétny patogén a chorobu, ktorú spôsobuje. Podčasť patogénu, ktorá spôsobuje tvorbu protilátok, sa nazýva antigén. Protilátky produkované ako odpoveď na antigén patogénu sú dôležitou súčasťou imunitného systému. Protilátky môžeme považovať za vojakov v obrannom systéme nášho tela. Každá protilátka alebo vojak v našom systéme je trénovaný tak, aby rozpoznával jeden špecifický antigén. V tele máme tisíce rôznych protilátok. Keď je ľudské telo vystavené antigénu po prvýkrát, imunitný systém potrebuje čas, aby reagoval a vytvoril protilátky špecifické pre tento antigén.

who vakciny

Medzitým je človek náchylný na ochorenie.

Akonáhle sú antigén-špecifické protilátky vyrobené, spolupracujú so zvyškom imunitného systému na zničení patogénu a zastavení choroby. Protilátky proti jednému patogénu všeobecne nechránia pred ďalším patogénom, okrem prípadov, keď sú si dva patogény navzájom veľmi podobné, ako bratranci. Akonáhle telo produkuje protilátky pri svojej primárnej reakcii na antigén, vytvára tiež pamäťové bunky produkujúce protilátky, ktoré zostávajú nažive aj potom, čo protilátky porazia patogén. Ak je telo vystavené rovnakému patogénu viackrát, je protilátková odpoveď oveľa rýchlejšia a účinnejšia ako prvýkrát, pretože pamäťové bunky sú pripravené na vytvorenie protilátok proti danému antigénu.

To znamená, že ak je človek v budúcnosti vystavený nebezpečnému patogénu, jeho imunitný systém bude schopný okamžite reagovať a chrániť sa pred chorobami.

Ako pomáhajú vakcíny

Vakcíny obsahujú oslabené alebo neaktívne časti konkrétneho organizmu (antigén), ktoré spúšťajú imunitnú odpoveď v tele. Novšie vakcíny obsahujú inštrukcie na výrobu antigénov, skôr než samotný antigén. Bez ohľadu na to, či je vakcína tvorená samotným antigénom alebo inštrukciami pomocou ktorých si telo antigén vytvorí, táto oslabená verzia nespôsobí ochorenie u osoby, ktorá očkovaciu látku dostane, ale podnieti imunitný systém k čo najväčšej odpovedi ako by malo pri svojej prvej reakcii na skutočný patogén.

nova protilatka

Niektoré vakcíny vyžadujú viacnásobné dávky, podávané s odstupom týždňov alebo mesiacov. To je niekedy potrebné na umožnila produkcie protilátok s dlhou životnosťou a aby sa vytvorili pamäťové  buniek. Týmto spôsobom je telo trénované tak, aby bojovalo s konkrétnym choroboplodným organizmom, čím si vytvára pamäť na patogén, aby s ním bojovalo rýchlo, ak mu bude v budúcnosti vystavené.

Kolektívna imunita

Ak je niekto zaočkovaný, je veľmi pravdepodobné, že bude chránený proti cieľovej chorobe. Ale nie všetci môžu byť očkovaní. Ľudia so zdravotným stavom, ktorý oslabuje ich imunitný systém (napríklad rakovina alebo HIV) alebo majú závažnú alergiu na niektoré zložky očkovacej látky, nemôžu byť očkovaní určitými vakcínami. Tieto osoby môžu byť naďalej chránené, ak žijú v okolí iných zaočkovaných. Keď je veľa ľudí v komunite očkovaných, patogén ťažko cirkuluje, pretože väčšina ľudí, s ktorými sa stretáva, je imúnna. Čím viac sú teda ostatní očkovaní, tým menej je pravdepodobné, že budú ľudia, ktorí nemôžu byť chránení vakcínami, vystavení škodlivým patogénom. Toto sa nazýva kolektívna imunita.

individ

Je to obzvlášť dôležité pre tých ľudí, ktorí nielenže nemôžu byť očkovaní, ale môžu byť náchylnejší na choroby, proti ktorým očkujeme. Žiadna jednotlivá vakcína neposkytuje 100% ochranu a kolektívna imunita neposkytuje úplnú ochranu tým, ktorí nemôžu byť bezpečne zaočkovaní. Ale vďaka kolektívnej imunite budú mať títo ľudia podstatnú ochranu vďaka očkovaniu okolia.

Očkovaním chránime nielen seba, ale chránime aj tých v komunite, ktorí nemôžu byť očkovaní. Ak sa môžeme dať zaočkovať, nechajme sa zaočkovať.

kolektiv

V priebehu histórie ľudia úspešne vyvinuli vakcíny proti mnohým život ohrozujúcim chorobám, ako sú meningitída, tetanus, osýpky alebo obrna (divoký poliovírus).

Na začiatku 20. storočia bola detská obrna celosvetovou chorobou, ktorá každoročne ochromila státisíce ľudí. Do roku 1950 boli vyvinuté dve účinné vakcíny proti tejto chorobe. Ale očkovanie v niektorých častiach sveta nebolo stále dosť bežné na to, aby zastavilo šírenie obrny, najmä v Afrike. V 80. rokoch sa začalo jednotné celosvetové úsilie o vykorenenie obrny z planéty. V priebehu mnohých rokov a niekoľkých desaťročí sa očkovanie proti obrne uskutočňovalo pomocou bežných imunizačných návštev a kampaní hromadného očkovania na všetkých kontinentoch. Očkované boli milióny ľudí, väčšinou detí, a v auguste 2020 bol africký kontinent certifikovaný ako oblasť bez výskytu divého poliovírusu, ktorý sa stal súčasťou všetkých ostatných častí sveta okrem Pakistanu a Afganistanu, kde obrna doposiaľ nebola eliminovaná.

Preklad z orginálneho textu WHO - How do vaccines work? (https://www.who.int/news-room/feature-stories/detail/how-do-vaccines-work)